Internet je natoľko dôležitá časť súčasných informačných technológií, že som sa rozhodol venovať trochu miesta aj histórii jeho vzniku. Predchodca dnešného Internetu vznikol v USA. Pri jeho vzniku, tak ako u  mnohých iných užitočných vecí, bola požiadavka armády. Jedným z  podnetov pre vznik takejto siete bolo vypustenie prvej umelej družice Sputnik Sovietskym Zväzom v  roku 1957. V  tom čase na svete vládla studená vojna.

Pre obranyschopnosť USA bolo nutné vyvinúť takú sieť, ktorá by takýto útok nielen prežila, ale bola funkčná aj vtedy, keď by boli niektoré uzly tejto siete zničené. V šesťdesiatych rokoch sa vzniklo niekoľko projektov a štúdií, ako tie požiadavky splniť. Najlepším riešením sa ukázalo vytvorenie sietí s  prepínaním paketov (packet switching networks).

V jeseni 1969 vznikol prvý uzol takej siete na ULCA (University of California Los Angeles). V  decembri toho istého roku vznikla sieť štyroch uzlov (University of California Los Angeles, Stanford Research Institute, University of California Santa Barbara, University of Utah) a predchodca dnešného Internetu bol na svete. Sieť bola nazvaná ARPANET (Advanced Research Project Agency Network), podľa svojho sponzora.

Tieto počítače (mimochodom každý mal inú hardwarovú architektúru) boli navzájom pospájané vysokorýchlostnými diaľkovými linkami (50 kbps). Vďaka tomuto projektu mohli vedci v  rôznych častiach Ameriky pracovať na vzdialených počítačoch. V  nasledujúcich rokoch sa sieť postupne rozrastala, v roku 1971 mala 15 a o  rok neskôr mala 37 uzlov.

Aj keď jeden z  pôvodných zámerov tvorcov siete bolo umožniť využitie výpočtovo silných prostriedkov na diaľku, zanedlho sa ukázalo, že sieť bola využívaná hlavne k prenosu správ (mailov) medzi jednotlivými užívateľmi, nakoľko každý, kto mal prístup k  týmto počítačom, mal aj svoje vlastné konto. Tak sa stal zo siete ARPANET vládou dotovaný poštový úrad. Zanedlho "bola vynájdená" aj možnosť zasielania správ užívateľom, prihláseným k  odberu správ určitého typu (služba mail list). Zaujímavé bolo, že prvý skutočne veľký mail list mal názov SF-LOVERS a združoval priaznivcov a čitateľom literatúry science-fiction.

Sieť sa postupne a ľahko rozširovala, pretože neexistovalo centrálne riadenia a schvaľovanie pripájania nových uzlov. Na začiatku 70. rokov pribudli aj prvé zahraničné uzly (v Anglicku a Nórsku). Na komunikáciu medzi uzlami bol používaný protokol NCP. Sieť sa postupne rozrastala a to nielen v USA, ale aj v  iných krajinách, ktoré vytvárali svoje uzly a pripájali ich k veľkej sieti. Nepripájali sa len jednotlivé uzly, ale aj celé siete, napr. v roku 1982 bola na Internet pripojená aj u  nás známa sieť EUnet. Významným dátumom pre Internet bol 1.január  1983, kedy bol ukončený prechod od protokolu NCP k protokolu TCP/IP. Podotýkam, že tento protokol sa používa dodnes.

Postupne, s  pripájaním ďalších uzlov klesal význam siete ARPANET, z  ktorej sa nako-niec koncom 80. rokov oddelila vojenská časť (vznikla sieť MILNET) a sieť ARPANET po-stupne zanikla. V  priebehu 80. rokov vznikol protokol DNS (viď ďalší text), ktorý slúžil na prevod číselných adries počítačov na ľuďom zrozumiteľnejší textový tvar. V  pribehu týchto rokov vznikli mnohé organizácie, starajúce sa o  štandardizáciu protokol na Internete, o  vývoj nových štandardov a pod. (napr. IETF, IAB). Koncom roku 1989 bol do celosvetovej siete Internet pripojených desiatky tisíc počítačov v  42 krajinách a Internet mal viac než 3 milióny užívateľov.

Požiadavky na sieť

Z technického hľadiska základné požiadavky kladené na túto sieť boli: